Listy synovi z ruzyňskej väzobnej väznice sú reflexnou výpoveďou životných omylov i nadšenia, napísané v konfrontácii s väzenskou skúsenosťou a hroziacim odsúdením a trestom. Asociatívny spôsob písania voľným tokom myšlienok a rozprávania, sebakritických i kritických reflexií v sebe zahŕňa a mieša údaje a informácie o konkrétnom obvinení a prípade, a tiež z autorovej mladosti a štúdií, jeho názorového a politického vývoja a zrenia, ale tiež množstvo portrétov ľudí, ktorí jeho život sprevádzali.