Súbor poviedok juhoslovanského dramatika a prozaika.

Za poslednej "balkánskej vojny" v prvej polovici 90. rokov minulého storočia sa niektorí českí publicisti v snahe pochopiť príčiny veľkosrbského obliehania a ostreľovania Sarajeva občas dovolávali Andri?ove charakteristiky Bosny ako "krajinu nenávisti a strachu", hoci s persom literárneho hrdinu poviedky List z roku 1920, ktorý pred tou údajnou nenávisťou utiekol neskôr do (asi menej nenávistnej?!) západnej Európy (ovládanej v tom čase Hitlerom, Mussolinim a Frankom a tými, ktorí tým trom ustupovali) a ktorý zahynul v Španielsku pri leteckom útoku na nemocnicu aj so svojimi pacientmi.
Bolo mi vždy ľúto, že týmto našim znalcom Bosny zároveň ako protipól nevytanulo na mysli tiež celkom iné poňatie krajiny v priesečníku štyroch náboženstiev, národností a kultúr: poňatie sarajevského lekára a prozaika Isaka Samokovliji, ktorý hneď v prvej svojej poviedke Rafov dvor susedskú Bosnu, kde okolo jedného dvora žijú v mieri a bázni boží ľudia rôznych vyznaní a kde sa katolícke dievčatko akosi samozrejme modlí k Matke Božej za umierajúceho židovského žobráka.