Vzdelanie je nástrojom vzostupnej sociálnej mobility, preto je nutné zabezpečiť rovný prístup k nemu všetkým spoločenským skupinám bez ohľadu na ich sociálne či zdravotné charakteristiky. Jednou z mnohých skupín, ktoré čelia komplikovanému prístupu k vzdelaniu, je populácia osôb so zdravotným postihnutím; tie sa v rôznych fázach svojich vzdelávacích trajektórií stretávajú s obmedzeniami a prekážkami, ktoré im dosiahnutie vyšších úrovní vzdelania sťažujú. Ústrednou témou knihy je prístupnosť vysokoškolského vzdelania pre osoby so zdravotným postihnutím, teda šanca, že sa plnohodnotne integrujú do akademického života a prostredia a úspešne absolvujú štúdium na vysokej škole. Teoretická časť predkladá rôzne poňatie kľúčových konštruktov práce a zasadzuje ich do príslušného tematického rámca – sociológie vzdelávania. Predmetom výkladu sú tiež teórie vzdelanostných nerovností, ktorých praktické dôsledky sú popisované v jednotlivých fázach vzdelávacieho procesu osôb so zdravotným postihnutím. V rámci kvantitatívnej výskumnej štúdie, uskutočnenej na Univerzite Karlovej na totálnom výbere študentov so zdravotným postihnutím, je pozornosť venovaná predovšetkým motivácii týchto študentov začať vysokoškolské štúdium, vplyvom pôsobiacim na výber študijného odboru, rovnako ako prekážkam, s ktorými sa môžu študenti v priebehu štúdia stretnúť, a zdrojom, ktoré môžu na ich prekonávanie využívať. S využitím týchto poznatkov je v závere štúdie sledovaná úspešnosť študentov so zdravotným postihnutím v priebehu vysokoškolského štúdia.