Táto práca je druhým zväzkom radu zverejňujúci výsledky Česko-uzbeckej archeologickej expedície v južnom Uzbekistane. Zatiaľ čo prvý diel bol venovaný výkopom na centrálnej lokalite Šerabádskej oázy zvanej Džandavláttepa, druhý zväzok predstavuje vývoj osídlenia v celej tejto oáze rekonštruovaný na základe dát našej expedície. Využitá metodika zahŕňa ako extenzívne, tak intenzívne povrchové prospekcie, revízie doterajších publikovaných dát, mapových podkladov a satelitných snímok. Okrem samotnej dynamiky osídlenia záujmovej oblasti od praveku do moderných čias, bol tiež sledovaný rozvoj zavodňovacích systémov v nížinných stepiach.