Pri upratovaní zásuviek som našiel svoj rukopis z doby okolo roku 1977. Vtedy som sa neodvážil ponúknuť ho na zverejnenie. Veľmi pravdepodobne by som sa totiž musel živiť inou prácou, než starostlivosť o mašinky na námorných lodiach. Bol som na svojej práci závislý tak, ako je niekto napríklad na marihuane, a tak som zásuvku radšej neotváral. Čas bežal, mnohé sa zmenilo a môj rukopis medzitým strácal na aktuálnosti. Oprášil som ho s pocitom, že niektoré moje formulácie sa dobre čítajú. Ak niekto pri čítaní tejto práce strávi príjemné chvíle, tak som prepisom rukopisu do počítača čas nestratil. Pre poriadok ale musím upozorniť, že postavy príbehu sú vymyslené, hoci udalosti sú autentické a skutočne sa odohrali.
Nepísal som však literatúru faktu, takže spracovanie udalostí je pomerne voľné. Tiež akékoľvek sťažnosti mojich bývalých kolegov, že som si požičal ich životné príbehy, musím už dopredu vyhlásiť za bezpredmetné. Príhod z námorníckeho života je prirodzene oveľa viac. Mojím cieľom bolo spomenúť na neľahkú prácu posádok našich bývalých námorných lodí, prácu, ktorá bola často zbytočne spestrovaná ľudskou hlúposťou. Vždy som však vychádzal zo skutočných udalostí, takže dej je autentický a uvedené príhody sa skutočne odohrali. Ako hovoril môj dobrý priateľ, starší námorník a srandista Vojtek z Moravy:
"To nie je žiadny fakt, to sa skutočne stalo."
Príjemné čítanie. Michal Svoreň, 1. strojný dôstojník vv