Ona a on, obaja veľmi mladí. Varšava. Leto. Rok tisíc deväťsto deväťdesiat niečo. Vzduch je hustý ako puding a slová „láska“ a „túžba“ splývajú v jedno. Nejde o sex a prchavé potešenie, ale o neistotu a očakávania. On po nej horúčkovito túži, ona ho rada podpichuje? Slasť je milostná pieseň o vášni a príťažlivosti tak silné, že prekračuje hranice času aj priestoru a vytvára svoje vlastné verzie reality. Marta Dzido nepatetickým jazykom evokuje telesnosť aj fyzický zážitok lásky spôsobom, ktorý nemá v českom kontexte obdoby.