Jedinečné vyjadrenie tých najhlbších skúseností ducha, trvalá, úplne samozrejmá skúsenosť života v jednote s prazákladom, svet ako ligot prázdna... Ešte mnohé by bolo možné povedať pri pokuse anotovať obsah súboru esejí Sloboda ducha, a predsa by sme zostali skutočnej kvalite textu. Súbor pôvodne vznikol ako prednáška určená na počúvanie (bol nahovorený na zvukové nosiče) a jeho autorka Míla Tomášová do neho v myšlienkovej skratke sústredila jadro náuky, tak ako ju v epickejšej forme odovzdávala v predchádzajúcich prozaických a eseistických dielach (Za čas a priestor, Trblietanie prázdna , Svetlo vedomia, Vnútorný prameň). Kniha je prepisom tohto zvukového záznamu. „Nie je ,tu' a nie je ,tam', nie je žiadnych hraníc, žiadneho rozlíšenia. Nie je toho, kto by rozlišoval, kládol či prekračoval hranice a spoznával bezhraničné. (...) Všetko tu je, ale nie je to nijako odlíšené od vlastnej podstaty, tak ako socha vytesaná zo skaly na chráme v Indii je síce tvarom, sochou, ale zároveň skalou samou. Kto uskutočnil toto Poznanie, otvoril v sebe Vedomie bezčasovosti v akejkoľvek úrovni života. Žije Jednotu v akomkoľvek stave, pretože všetky tieto stavy, ktoré sú tu právoplatne zaradené, nie sú nič iné ako Vedomie, z hľadiska javov sú len Prázdnom.“