Láska nikdy nemá šťastný koniec. Väčšinou jeden z páru zomrie skôr ako ten druhý. Len málokedy odídu obaja súčasne. Alebo sa rozídu a potom nastane čas smútku, trápenia minimálne pre jedného z dvojice ako v okamihu smrti v predchádzajúcom prípade. Veľakrát rozchod alebo rozvod vnímame ako smrť, púšť a cítime beznádej a prázdnotu. Sme ľudia a žijeme s druhými ľuďmi a pre druhých ľudí. Autor sa na stránkach tejto knihy pokúša ukázať, že rozchod a rozvod nie je nutne koniec všetkých nádejí na dobrú budúcnosť. Ukázať, že existuje cesta, ktorá je síce dlhá, plná tŕnia a kamenia, ale ako má čas svoj smútok, tak má svoj čas nádeje. Pokúša sa ukázať, že aj cestou cez púšť vťahov, ktorá nastane rozvodom a rozchodom, je možné mnohé vidieť a spoznať. Prejsť, spoznať a spamätať sa v novej nádeji. Prežiť novú budúcnosť.