Kniha nemeckého medievista Eduarda Mühleho predstavuje jedinečný pokus o syntetický výklad dejín Slovanov v dlhej časovej perspektíve od 6. do 15. storočia. Spracováva tému, ktorej nemecká historiografia venuje pozornosť prinajmenšom dve storočia. Napriek tomu ide o knihu inovatívne. Autor vo svojom výklade vychádza nielen z dobových písomných prameňov, ale veľká časť jeho interpretácií je založená na poznatkoch archeologických, ktoré v posledných desaťročiach zmenili zaužívané predstavy.
Mühle vo svojom výklade volí dvojaký prístup: na jednej strane sa venuje reálnym spoločenským štruktúram Slovanov, počnúc rano slovanskými skupinami obyvateľstva cez prvé slovanské štátne útvary 10.-12. storočia až po mocensky stabilizované kráľovstvá neskorého stredoveku; na strane druhej na stredovekých Slovanov nahliada očami ich susedov. Nie teda iba slovanské ponímanie seba samého, ktoré sa v plnosti rozvíja až v 12. a 13. storočí, ale rovnako tak aj ponímanie Slovanov prizmou susedov, ktorí si boli vedomí vzájomných kultúrnych odlišností.
V Mühleho knihe je teda slovanský svet farbisto zachytený pohľadom arabských, byzantských a latinských stredovekých autorov. Ich uvažovanie síce mnohokrát bolo stereotypné, aj napriek onej stereotypnosti nám ale zanechalo, hoci niekedy pokrivené, stopy inak neznámych stránok života Slovanov v stredoveku.
Kniha Eduarda Mühleho ale nie je obmedzená iba na samotné dejiny Slovanov medzi 6.-15. storočím. Jej druhú dimenziu predstavuje skúmanie Slovanov ako kultúrneho konštruktu, ako nástroja politiky od stredoveku do 21. storočia.

Vydanie knihy podporil Goethe Institut.