Monumentálny román "Smútok Belgicka" (Het verdriet van België, 1983) predstavuje široké panoptikum osudov jednej rodiny zo západovlámskeho mestečka od doby Hitlerovho nástupu k moci až do konca druhej svetovej vojny. Toto kľúčové dielo holandsky písané literatúry sa dá čítať v mnohých rovinách: ako autobiografický bildungsroman, ako príbeh flámskeho národného obrodenia vedúceho ku kolaborácii s nemeckými okupantmi, ako román o písaní románu, ako metatextové dielo prepájajúce odkazy na klasickú svetovú tvorbu nielen nefunkčné medziľudské vzťahy, ale aj rozklad celej spoločnosti. V neposlednom rade ho možno vnímať ako román vojnový, hoci na vojnu nenahliada prostredníctvom dramatických zvratov z bojísk, ale skrze obyčajné životy ľudí, ktorých malosť autor pitvá nemilosrdne ostrým nožom.