V bohato ilustrovanom texte výtvarníka Aleša Lamra môžeme sledovať dobrodružstvo a eskapády Somnambula, ktorému slnko na čele vypaľuje horúce ornamenty, on naráža na šedú bublinu a upadá do jej zajatia, sníva o ohnivom daždi a kamennom krupobití. V jeho svete stromy spriezračneli, v rieke plávajú sklenení kajmani a anakondy, rybie telá sú pokryté krysou srsťou a Braunove sochy daždia šepot mystérií a ich duté hlavy kráčajú po Karlovom moste.

Aleš Lamr je predovšetkým výtvarník a na jeho texte Somnambul je to poznať. Na papier preniesol v podobe slov svojej imaginárnej asociácie, metafory, ktoré hýria farbami, ale aj symbolmi a tvarmi, ktoré potom slovesnému prejavu dávajú potrebnú hĺbku. Predstavy sú obrazom jeho reality. Text Somnambul napísal v 60. rokoch, ovplyvnený neosurrealistickým videním skutočnosti.
Lamrove texty ponúkajú čitatelia pohľad do vnútra muža, ktorý sa nočnou obrazotvornosťou dostáva na osobnú hranicu medzi bdelým snom a mystickým zážitkom. Detailný popis, ktorý sa otvára ako svet za svetom, je jednak spolutvorca ideí o realite, ale aj sprievodcom preludov; žijúca metaforou na snovom plátne. Imaginácia a obrazotvornosť sa zásadným spôsobom podieľa na utváraní senzoriálnej skúsenosti, a tým aj na určení zmyslového objektu, ktorý je potom umelcom vystihnutý v diele. Povaha predstavivosti je vždy daná subjektívne. Je to tvár nastavená zrkadlu, ktorej odlesk je mimo neho a je to aj spôsob, ako "uchopiť" človeka v celej svojej integrite.
Text je jednak inšpiráciou k vlastnej kreativite, ale je aj hypnotickou indukciou: Autor umožnuje vstupovať do privilegovaných sfér bytia, nazerať na svet z perspektívy šamana a ochutnať danosť objektu v jeho polymorfnom význame.
Zlatá niť, ktorá text prestupuje, snáď môže povedať aj niečo bližšie o autorovi: Videnie je farbistým popisom nadprirodzených udalostí vo vlastnej snovej fantázii, ktorej zmyslom je jeho obsah. Ten je skrytý za závojom symbolickej komunikácie a môže byť predmetom hermeneutických interpretácií. Autor evokuje stav nevidiaceho, ktorého kraj je svetom pestrých kúziel, proti skúsenostnému vedeniu.
Vrcholným výkonom predstavivosti je práve to, že sa stáva nástrojom intelektu. Pri jeho zameraní k podstate je to aj spôsob, ako preklenúť oba brehy (rozumu a zážitku) a dať tak čitatelia možnosť sa stretnúť svojou vlastnou kreativitou. Tajuplný svet za hranicami racionality je tak pomyselným mostom medzi rozumom a zmyslovým poznaním.