Sedemzväzkové Spisy Miroslava Krležu.
Zväzok Charvátsky boh Mars prináša súbor Krležových noviel z bojísk a lazaretov prvej svetovej vojny, inšpirovaných tragickými osudmi niekdajších autorových spolužiakov, a hru Halič. Zväzok Tisíc a jedna smrť je venovaný "mnohým bezmenným živým mŕtvolám, ktoré sa honosia všelijakými meštianskymi titulmi a rádmi, av skutočnosti to sú hlúpi a nešťastní ľudia, ktorí žijú úbohý a prázdny život". Zväzok Vrahovia a falošní hráči obsahuje súbor jedenástich próz a tri hry zachytávajúce vzostup, rozkvet, pád a rozklad fiktívneho patricijského rodu Glembayovcov. Hrdinovia oboch románov štvrtého zväzku patria do rozsiahlej Krležovej galérie postáv intelektuálov-odpadlíkov, ktorí sa márne búria proti prostrediu, z ktorého vyšli a do ktorého patria: ako titulný hrdina Návratu Filipa Latinovicza, maliar, ktorý sa zhnusený všetkým okolo seba upína k čistotu umeleckého poznania akej jedinej čistote, ktorá nám ešte zostala vo zvierackosti okolo nás", tak bezmenný právnik v románe Na pokraji rozumu, ktorý náhodne vysloví buřičskú myšlienku, a pretože ju neodvolá, stane sa obeťou štvanice "kompaktnej demokratickej väčšiny" a skončí . Rozsiahly román Banket v Blitánii poskytuje zvrchovane sarkastický obraz žabomyších, a napriek tomu krvavých šarvátok medzi politikmi i štátmi; ich predobrazom bola Európa medzi dvoma vojnami, ale Krležova krutá analýza dodnes nestratila aktuálnosť. Zväzok Golgoty a kalvárie zhŕňa valnú časť Krležovej dramatickej tvorby od legendy o Kristovi pokúšanom vlastným tieňom v predvečer vykupiteľskej obete cez revolučné vzbury až po podobenstvo medzi skomieraním antickej a európskej civilizácie. Siedmy zväzok dáva v skratke nahliadnuť do Krležovej tvorby básnickej, esejistickej a denníkovej; prináša denníkový zápis Detstva na začiatku 20. storočia, preslávené Balady Petrici Kerempuha a ďalšie verše, jedenásť esejí venovaných problematike spoločenskej i umeleckej, besnenie nacistov i stalinistov, najkrajším výtvarným pamiatkam na území Juhoslávie i vždy aktuálnym otázkam.
Edícia sedemzväzkových Spisov Miroslava Krležu sa opiera o predchádzajúce deväťzväzkové vydanie v Odeone au Iva Železného, prináša však množstvo doplnkov: autorove vysvetlivky k tematike Charvátskeho boha Marsa, legendy Maškaráda a Salome, denníkový zápis Detstva na začiatku 20. storočia, výber bás Kerempuha, ktoré v kongeniálnom prebásnení Jozefa Hiršala a Ireny Wenigovej vyšli doteraz len samostatne (trikrát!).
Zatiaľ čo západná a východná Európa si dielo Miroslava Krležu začala objavovať až po roku 1945, u nás už pred druhou svetovou vojnou vyšli jeho vojnové novely, básne aj Krležov "existencialistický román pred existencializmom" Návrat Filipa Latinovicza, ktorý dokonca autor dopísal u nás počas dlhšieho obdobia na Zbraslavi v roku 1932.
Vydanie (desaťzväzkových) Krležových spisov bolo v Odeone schválené v roku 1958, vzhľadom k politickým peripetiám však prvý zväzok vyšiel až roku 1965 a posledné dva v roku 2000. Nové vydanie, opäť v redakcii Dušana Karpatského a Ireny Wenigovej, bolo realizované oveľa rýchlejšie vďaka prispeniu charvátskeho ministerstva kultúry, Charvátskej akadémie vied a umenia, charvátskeho veľvyslanectva v Prahe a rade členov a priateľov občianskeho združenia Lastavica a ich firiem. Všetky staršie preklady podrobili editor aj redaktorka podrobnej revízii. Edíciu dopĺňa Chronológia života a diela Miroslava Krleža a Chronologická bibliografia českých prekladov Miroslava Krleža a literatúry o ňom.