„Vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami. A začína okamihom, keď padne rozhodnutie o zámere. Všetko ďalšie sa rovná lepšie či horšie skrytým prípravám,“ zveril sa vo svojich pamätiach pruský generál a vojenský teoretik Carl von Clausewitz. Podľahol cholere v roku 1831, ale aj o viac ako sto rokov neskôr, v čase hitlerovskej „tretej ríše“, mali jeho slová svoje oprávnenie. Vzdialená realite je romantizujúca predstava, že tajný front, ktorým sa medzi niektorými zasvätencami hovorilo spodné poschodie vojny, rozhodovala v čase príprav na agresiu a potom aj priamo počas vojny ako takej o všetkom podstatnom, čo sa udialo. Rovnako nepravdivý by však bol aj názor, že toto zákulisné, skryté av mnohom dodnes nezmapované a asi aj nezmapovateľné dianie zostalo úplne bez vplyvu na vývoj udalostí. Pravda sa nachádza, ako to často býva, niekde uprostred. A práve hľadanie pravdy je predsa to, čo nás priťahuje. O nič menšie nám nejde, ak sa pokúsime teraz v dvoch kapitolách nahliadnuť pod povrch dramatických udalostí v čase, keď nacistické Nemecko chystalo jednotlivé etapy svojho nehanebne velikášskeho dobyvačného ťaženia.