Stať sa lekárom či lekárkou nebolo po prvej svetovej vojne jednoduché. Generácia mladých (kohorta narodená na prelome 19. a 20. storočia, nastupujúca do prvého ročníka štúdia lekárstva na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej na jeseň roku 1920) si však nenechala vziať svoje ideály a pretavila ich na úplne špecifický étos, ktorého pevnosť neskôr preverili dva total režimy. Spoločne prežili dvadsiate storočie – ako spolužiaci, kolegovia, priatelia, spolubojovníci v zákopoch i spoluväzni. Spoločne boli tiež zavrhnutí ako prekonaný model lekára, pre ktorého nie je v socializme miesto. Prosopografia - kolektívna história tejto generácie medikov a lekárov - je prezentovaná v monografii, v ktorej autorka za pomoci veľkých pramenných súborov sprevádza svoje "hrdiny" do posluchární a piteven, nemocníc a ordinácií, do koncentračných táborov, do emigrácie aj na popravisko.