Vlastný dej sa odohráva začiatkom leta 1782 s jedinou výnimkou prvého príbehu vo funkcii prológu, ktorý má spätnú väzbu do roku 1778. Zvolená forma rozprávania v 1. osobe plurálu má evokovať skutočné putovanie miestnymi strediskami pôvodného veľkoleteckého tolerančného zboru.
V poslednej dobe pokročilo historické štúdium tohto veľkého a významného obdobia v dejinách českého evanjelstva k celistvejšiemu pohľadu na život jednotlivých evanjelikov predtolerančnej doby. Využívanie všetkých dostupných historických prameňov, týkajúcich sa napríklad aj úplne všedných záležitostí, v ktorých naši predkovia žili, umožnilo nové preniknutie do dávnej skutočnosti.
Preto sa dnes môžeme vydať na cestu stretnutia po dvoch storočiach. Môžeme sa porozprávať s tými, ktorí nás síce už predišli cestou všetkého tela, ale sú s nami spojení v jednote, presahujúcej náš pojem času. Ich reč sa pokúsime čiastočne preložiť do súčasného jazyka. Ich životné otázky a problémy, ich hľadanie a nachádzanie, prehry i víťazstvo nepatria už len minulosti.