Sovietsky zväz sa pred okolitým svetom pýšil perestrojkou a glasnosťou, ale za ploty gulagov boli stále väznení ľudia za svoje názory.

Kniha Svätá temnota. Posledné dni gulagu je založená na faktoch, osobných zážitkoch autora, ktorý bol od roku 1984 väznený v internačnom tábore v Mordvinsku, kam bol poslaný za protisovietsku činnosť. Hoci ide o tému závažnú a strastiplnú, Levan Berdzenišvili opisuje roky strávené v gulagu ako najkrajšie vo svojom živote. "Kde inde som sa mohol stretnúť so všetkými tými mužmi, tak starostlivo zhromaždenými KGB?" kladie si rečnícku otázku, na ktorú si súčasne sám vo svojom texte odpovedá. V jednotlivých kapitolách vytvára galériu portrétov spoluväzňov - Gruzíncov, Ukrajincov, Rusov, Arménov, Estóncov a ďalších reprezentantov žalára národov, občanov všetkých spoločenských vrstiev, prevažne však intelektuálov. Osadenstvo gulagu za čias Andropova, Černenka a Gorbačova čitateľa tejto knihy zasiahne. Väzni si recitujú po grécky Iliadu, vedia dohromady desiatky jazykov, vynachádzajú, hladní, nútene pracujú. O ruskom medveďovi vedia oveľa viac, než si vieme predstaviť. Tam vonku beží perestrojka a glasnosť, ale gulagu sa to netýka. Napriek nepriazni osudu ale Berdzenišvili píše svoj príbeh s humorom, iróniou a optimizmom. Vznikol tak živý obraz sovietskej spoločnosti, ktorá sa tesne pred vlastným zrútením premenila na obrovské absurdné divadlo.