Rozprávky sú napísané tak, aby ich mohli čítať deti, ktoré sa učia čítať. Cvičia si čítanie, naučili sa písmená a chcú čítať jednoduché texty. Zároveň texty zodpovedajú požiadavkám výučby tzv. genetickej metódy čítania. (Deti čítajú a píšu iba veľké tlačené písmená, neslabikujú, ale iba hláskujú.) Rozprávky sú preto písané veľkými tlačenými písmenami a sú radené od rozprávok zložených len z jednoslabičných slov až po rozprávky so štvorslabičnými slovami. Rozprávkové príbehy sú primerane krátke, a to preto, aby ich deti stihli počas vyučovacej hodiny alebo za domácu úlohu prečítať celé, prípadne aby dĺžkou vyhovovali aj deťom predškolského veku. Sú štylisticky jednoduché, aby deti pochopili pointu. V škole je možné rozprávky tiež použiť v rámci medzipredmetových vzťahov, napr. v kresbe pri výtvarnej výchove. V neposlednom rade môžu rozprávky pomôcť riešiť emočne voľné vlastnosti a vzťahy aj predkladať deťom vzory správania.