Za svoj pozoruhodný rozvoj vďačí západná stredoveká a renesančná vzdelanosť v mnohých aspektoch vzdelancom a kultúrnemu prostrediu Druhého Ríma, teda Byzancie. Predkladaná monografia sa zameriava na kontext vzniku a obnovy gréckych štúdií v talianskom humanizme, predovšetkým potom na prenos obsahu a modelov obsiahnutých v rukopisnej tradícii a knižnej kultúre. Do tohto procesu sa zapojili prekladatelia, filozofi, gramatikovia, pedagógovia a ich študenti, ako aj cestovatelia, zberatelia, nákupcovia rukopisov, kopisti, diplomati, cirkevní hodnostári, mecenáši, editori a vydavatelia. Kniha sa detailne zaoberá aj procesom translatio štúdii, ktorý prebehol v prelomových rokoch 1360-1534 a bez ktorého si dnes dejiny európskeho písomníctva, umenia i vedy tejto epochy nemožno predstaviť.