Kniha, ktorá bola preložená do viac ako dvanástich jazykov, je originálnou analýzou ako porozumieť vzniku, šíreniu a celosvetovému hodnoteniu literatúry. V prvej časti autorka, francúzska literárna kritička a sociologička, opisuje vznik medzinárodného literárneho priestoru, pričom jeho korene nachádza už v polovici 16. storočia, kedy sa v boji proti nadvláde latinčiny začal utvárať francúzsky "literárny kapitál", a to predovšetkým prekladaním a napodobňovaním klasických starogréckych a rímskych vzorov. V prostredí literárnej konkurencie neskôr vznikli ďalšie národné literárne identity a dôsledkom ich súperenia sa vytvoril nadnárodný literárny priestor. V druhej časti svojej knihy nazvanej "Literárne revolty a revolúcia" potom ukazuje, akými prostriedkami sa spisovatelia z literárnej "periférie" snažia preniknúť do centra, a dokazuje, že medzinárodné prijatie a uznanie dosahujú cestou literárnych inovácií.