„Nie, vôbec to nie je akčné ani adrenalínové. Nezachraňujem cudzie životy priamou masážou srdca,“ hovorí lekárnik Stanislav Havlíček o svojom pôsobení v nemocnici v Agoku. Aj keď sa misiu snažia zľahčovať, bez Standovho bystrého úsudku a starostlivej práce by Lekári bez hraníc toľko ľudských životov nezachránili. Rozvrhol zásobovanie agóckej lekárne na deväť mesiacov dopredu, pripravil správny protijed na hadie uštipnutie alebo namiešal tíšiaci liek pre škaredo popálené dievčatko. Nič ale nebolo také ťažké, ako keď Tomáša Šebka učil pestovať paradajky. V jeho zápiskoch sa čitateľ pozrie aj na Komorské ostrovy, po ktorých Havlíček putoval počas svojej povinnej dovolenky. To všetko sprevádza svojrázny humor a kúzlo osobnosti, vďaka ktorému si Havlíček vyskúšal aj rolu kazateľa v africkom kostole. Čo bolo to najhoršie, s čím sa počas polroka v Agoku musel vyrovnať, a prečo ho v Južnom Sudáne premenovali na Syna byvola?