Kniha mapujúca „české stopy“ v Taliansku (a naopak) je skôr akýmsi „pocitovým“ sprievodcom než bežnou príručkou cestovateľa, nekladie si teda za cieľ vykonať čitateľov vyčerpávajúcim spôsobom po všetkých – alebo aspoň tých najdôležitejších – talianskych pamätihodnostiach. Autorka na Taliansku pozerá z iného uhla, pričom sa sústreďuje predovšetkým na hľadanie súvislostí medzi talianskou a českou kultúrou. Spomína mimoriadne osobnosti, ktoré sa zapísali do dejín oboch krajín, či už v kladnom alebo zápornom zmysle, a uvádza aj najrôznejšie zaujímavosti vyplývajúce z dlhoročnej česko-talianskej (alebo taliansko-českej) vzájomnosti. Podobne netradične vydavateľstvo pristúpilo aj k výtvarnému poňatiu publikácie, ktorá nie je sprevádzaná fotografiami, ako to býva obvyklé u klasických sprievodcov, ale je vyzdobená umeleckými skicami Pavla Štefana, čím sa zámerne chce trochu podobať napríklad Čapkovým cestopisom z obdobia prvej republiky.