"Tri figúry posadnutosti. Tri nočné výjavy, trojaké šialenstvo." Jean Starobinski, švajčiarsky profesor francúzskej literatúry a dejín medicíny, jeden z najvýznamnejších literárnych kritikov súčasnosti, pristupuje k trojici extrémnych psychických situácií - bludu, posadnutosti a nočnej more - z trojakej hermeneutickej perspektívy a rozvíjajú tri spôsoby performatívneho "čítania" jednotiacou myšlienkou.
Podkladom týchto "diskurzov" inakosti však nie sú pre autora, lekára-psychiatra a historika lekárstva, anamnézy skutočných pacientov, ale fiktívne anamnézy literárnych textov. Starobinski tu vychádza z historicky i žánrovo rozdielnych typov literárnych pamiatok (starogrécka tragédia a epos, novozákonný evanjelický text) a dokonca médií, pretože východiskom jeho interpretácie tretej figúry šialenstva sa stal známy obraz v Anglicku naturalizovaného Švajčiara J.-H. Füssliho Nočná mora.

Prvá kapitola tak podáva podrobnú interpretáciu Sofoklovej tragédie Aiás, neprávom zabúdanej hry, ktorá - ako zdôrazňuje a predvádza Starobinski - osvedčuje obzvlášť jemné a štruktúrované porozumenie pre motiváciu samovraha.
Druhá kapitola patrí epizóde vyhnania démonov z posadnutého v Gerase podľa Markovho evanjelia; démoni vstúpia do ošípaných a tie sa vrhnú do mora. Starobinski epizódu poníma ako vzor Ježišovho spásonosného diela, ako je podané v evanjeliách, a odhaľuje na ňom celkové stratégie evanjeliového textu.
V záverečnej stati patriacej obrazu Nočná mora je potom preberanou podobou straty rozumu zlý sen.