Unesený Západ, ôsmy zväzok esejí Milana Kunderu, obsahuje dva texty: Nesamozrejmosť národa, prejav Milana Kunderu na zjazde Zväzu československých spisovateľov v roku 1967, a francúzsky písaný esej Unesený Západ (1983) v preklade Anny Kareninovej.

Text na záložku napísal Jiří Brabec: Na vstupný prejav Milana Kunderu na zjazde spisovateľov v roku 1967, obsiahnutý v tejto knižke pod názvom Nesamozrejmosť národa, reagovala komunistická strana obvinením, že vytvoril "politickú a filozofickú platformu" opozície. Kundera však nemieril len do priestoru vtedajšej politiky. Problém nesamozrejmosti, tj aj ohrozenosti kultúry národa nastolil ako problém európsky. Prekračovanie národných kultúr interpretoval ako výrazný rys českého bytia v dejinách, ako oslobodzujúci duchovný rozmer; a návrat slovenskej kultúry k európskym hodnotám ako jedinú možnú alternatívu.
Druhý text, francúzsky písaný esej Unesený Západ (1983), je apelom na ochranu európskej duchovnej identity, vrátane krajín "uprostred". Kundera začína spomienkou na rok 1956: Vpád ruských tankov do Maďarska vidí nielen ako tragédiu strednej Európy, ale aj ako tragédiu do seba zahľadeného Západu. Tragédiu Európy, ktorá sa už "nepociťuje ako hodnota", a kde "kultúra už postúpila svoje miesto".