Predlžujúce sa tie a zlatisté listy ohlasujú podzim. K nej patria aj prehánky a déšť. Niektorí toto obdobie roka milujú, iní ho pre jeho melanchóliu nemajú radi. V partii okolo vrchného inšpektora Ledeckého sú väčšinou pragmatici. Dve vraždy nahlásené v priebehu niekoľkých hodín však nimi môžu poriadne zamávať. V starom vojenskom bunkri pri rieke Morave objavia mŕtvolu dobitého mladíka. V parku, takmer v strede mesta, zasa mŕtvu školáčku. Jedna vražda surová a brutálne zfušovaná, druhá chladnokrevná a na prvý pohľad až povážlivo profesionálne dotiahnutá do konca. Kórejs tak „nafasuje“ svoj prvý samostatný prípad. Ľadecký sa so zvyškom tímu rozbehne po horúcej stope. Násilná smrt dieťaťa pobúri celé mesto a ponorí ho do strachu. Vraždári chcú jediné - nájsť vrahov. Minimálne jeden z nich však svoje dielo ešte zdaleka nedokončil. Dni plynú av nemocničnom výťahu na Kramároch nájdem ďalšie telo. Smrteľne nebezpečné sa ukáže aj cestovanie autobusom. Okrem spôsobu zabitia obete nič nespája. Akoby to nestačilo, unavení kriminalisti dostanú aj neželanú posilu. V priebehu pátrania po ľudskej beštii tak musia riešiť aj napätie vnútri partie. Napriek všetkým slepým uličkám sa nakoniec dostanú k vrahovi. Ale odhaliť ešte neznamená dokázať. Nezostane nič iné, len spoľahnúť sa na dôvtip. Vrah ukázal, že zabíjať vie. Kto podstúpi riziko, aby získal potrebné dôkazy? V knihe Uplakaný podzim autor volne navazuje na predchádzajúce detektívne romány (Krkavčí súd, Vražda s pridanou hodnotou, Nenapravený omyl, Tény minulosti, Prekliate dedičstvo), ktorých hlavnými hrdinami sú členovia bratislavskej „mordparty“. Vychádza pritom zo svojich skúseností elitného policajta, ktorý poznal nielen príjemné, ale aj tienisté stránky slávy. Nič nie je čisto čierne ani biele. Podstatné však ostáva? na konci dňa sa chlap musí vedieť pozrieť do zrkadla.