Naivisticky štylizovaná poetická próza s prvkami čiernej grotesky, dada a surrealizmu je originálnym dielikom alternatívnej, undergoundovej kultúry druhej polovice 60. rokov. Prenáša čitateľov do utopickej komúny jaMOR, kde nájdeme obrovskú sochu fazuľového struku, tigre, ktorí pojedajú rodičov zaživa a učia siroty násobilku, rozprávača bez mena a hlavne melónový cukor. Je to hmotný aj nehmotný stavebný materiál, z ktorého sú zhotovené mosty, slnko a vlastne celá knižka.