Ako sa vysporiadať so súčasným svetom v období prelomových premien – kedy sa človeku v nebývalej miere ponúkajú nové možnosti, ale súčasne s tým sa strácajú aj doterajšie istoty, orientačné body, hodnoty, o ktoré sa opieral? Čo znamenajú krízy, ktoré sa stávajú nevyhnutnou súčasťou našich osudov, a súvisia často práve so stratou koreňov, či už kultúrnych, alebo narušením vzťahu k pôvodnému prírodnému prostrediu? A čo potom s takto vykoreneným ľudským jedincom, ktorý je vystavený nielen zmenám vo svojom spoločenskom zaradení a funkciách, ale prechádza aj vnútornou premenou ovplyvňujúcou jeho individuálny rast a rozhodovanie? Na podobné otázky sa pokúša hľadať odpovede kniha Vedenie a participácia a súčasne chce zmapovať aktuálny stav diskusií na tieto témy. Robí tak z pohľadu osobností českého odborného okruhu (námiatkou Erazim Kohák, Ján Sokol, Radim Palouš, ale aj autori mladí a doteraz neznámi) a tento dialóg vždy smeruje k úvahám o možnostiach nápravy súčasného stavu skrze premenu človeka, už je možné uskutočniť výchovou detí. Kam tento vývojový pohyb bude smerovať, ako ho (v dobrom) ovplyvňovať z individuálnych aj spoločenských pozícií (politika). A tiež ako sa na tieto zmeny pripraviť vo vzdelaní (pedagogika). Predkladaný súbor teoretických úvah i skúseností vychádzajúci z veľmi rôznorodých diskurzov má však poskytnúť iba prvú "surovinu" na premýšľanie o tomto vzťahu sveta ľudského a prírodného. Otvára nové pohľady a možnosti, ktoré by sa mohli stať okrem iného plodným podkladom pre tvorbu vzdelávacích programov v oblasti environmentálnej. Cieľom nie je predložiť metodické návody priamo využiteľné v učiteľskej praxi, ale skôr nájsť teoretické východiská tohto typu vzdelávania, ktoré má mať transformatívnu povahu a malo by plniť aj novú sociálnu úlohu: priviesť k inému typu účasti na svete.