Hlavný motív Manových poviedok je voda, ktorá utvára ducha krajiny, skrýva pred nami telá mlčanlivých rýb, a predovšetkým k sebe priťahuje tajomnou silou rad podivínskych postáv, niekedy strašidelných, hrozivých, inokedy v ich tragickej bezmocnosti blízkych a dojemných. Autor k tomu dodáva: „Tá biela tôň totiž nie je len za kresťanskými humnami, máme ju všetci v sebe a nezostáva nám než dúfať, že raz na jej hladine uvidíme miesto zamretej zľaknutej ryby Božiu tvár, pozrieme sa na ňu cez zvlnené rákosie – a pre zvyšok života sa prestaneme báť.“ Veľká biela tôň zavádza čitateľov k skrytým miestam Písecka, k rybníkom, strúham a riekam, do nedávnych i starých čias. Knihu dopĺňa slovníček slangových výrazov.