Milé deti, viete, že mám dcéru? Volá sa Romana, a hovoríme jej Romčo, Romi, Romanko, alebo tiež Romanice palice, ale to len keď si stavia hlavu a hnevá. Občas hnevá, aj keď už je veľká, dokonca taká veľká, že môže chodiť na vysokú školu. Pre mňa je to ale stále dieťa, veď som rodič. Nedávno povedala, že by raz chcela Jozefínu a Vendelína. Tým by sa zo mňa stal starý rodič. Pretože starí rodičia boli na svete odpradávna, mal by som o tom svete niečo vedieť. A tak som sa zamyslel a dopredu som Jozefíne s Vendelínom o ňom a aj o nich napísal pár básničiek. Píšem "zamyslel", ale pozor, skoro nič v nich nie je úplne vymyslené. Naozaj - aj ten pán Hrdina existuje, je to môj kamarát, býva oproti cez park. Napokon - môžete si to prečítať. Možno, že niektorí z vás čítať nevedia. Ale to vôbec nevadí, možno máte blízko aj nejakého starého rodiča, deduška alebo babičku, a tí vám verše prečítajú. Alebo by sa toho ujali mamička s oteckom... Alebo sa naučte čítať s nimi. A až dočítate, pokojne Jozefíne s Vendelínom niečo napíšte, adresu nájdete na poslednej stránke. Alebo napíšte mne, ja už čítať viem... teda keď nájdem okuliare. Teším sa! Váš Vendelínov a Jozefínin starý rodič