Malí utečenci, malí vojaci, malí väzni lágrov. Deti v miestach, kam nepatria. Zo všetkých zverstiev vojny sú tieto najhoršie. Ochrániť najslabšie, nenechať im ublížiť. To je pohľad dospelých. Ako ale vojnu vnímajú deti?
Magdalena Grzebałkowska sa rozhodla vypátrať pamätníkov, ktorí by jej dokázali rozprávať o tom, čo zažili v čase druhej svetovej vojny, keď im bolo pár rokov. V čase, keď by sa mali hrať a chodiť do školy. Namiesto toho sa z nich stali siroty, museli nahradiť rodičov v starostlivosti o mladších súrodencov, opustiť svoj bezpečný domov, stáť po boku vojakov. Alebo zistiť, že ich milujúci otec je zločinec a vrah, ako to pochopil Niklas Frank. Každé z detí sa muselo vyrovnať s nespravodlivosťou a traumami, prekonať prekážky, ktoré by boli náročné aj pre dospelého.
Skúsená reportérka si zároveň dobre uvedomuje, že spomienka nie je historická pravda, a ukazuje na rôznych osudoch, ako sa osobné príbehy môžu líšiť od skutočnosti. Niektorí hrdinovia jej sami rozprávajú niekoľko verzií svojej „vojenky“. A možno že práve to je na knihe najzaujímavejšie - citlivá, reportérska správa o tom, ako funguje ľudská pamäť v okamihu, keď sa vám pred očami zrútil celý váš svet.