Kresťanstvo sa z Jeruzalema šírilo niekoľkými smermi. Jedným z jeho najvplyvnejších centier bol Rím, ktorý sa tiež stal sídlom pápežov a zostal ním aj po presídlení cisára do novo vzniknutej a vtedy gréckej Konštantínopolu. Okrem Ríma, spätého s apoštolom Petrom, však existovali aj ďalšie veľké kresťanské obce, založené ostatnými apoštolmi a ležiace na východ od rímskej ríše, ktoré sa tiež nazývali cirkvami.
A tak aj dnes okrem najväčšej latinskej (rímskej) cirkvi existujú desiatky východných, právom sa chváliacich vlastnou apoštolskou tradíciou. Ich vzájomná komunikácia a spolupráca bola niekoľkokrát prerušená a zase obnovená, čím vzniklo ich dnešné označenie zjednotenej cirkvi (s Rímom) a cirkvi nezjednotenej.
Táto encyklopedická monografia - prvá svojho druhu u nás - prináša nielen stručný historický pohľad na vznik a vývoj všetkých jednotlivých východných cirkví (zjednotených aj nezjednotených), ale aj ich aktuálny stav (2016). Mnohé z nich rastú počtom svojich členov i svojimi aktivitami, ďalší zanikajú, a to nielen pre úbytok svojich veriacich, ale aj z dôvodu vojen a prenasledovania. Niektoré už po stáročia zotrvávajú viac-menej uzavreté na území, kde kedysi vznikli, iné dnes naopak pôsobia v lokalitách, ktoré ani nemožno označiť Východom. Napriek tomu zostávajú svojou tradíciou, obradom, kultúrou, právom i spiritualitou naďalej cirkvami východnými.