Karol IV., rímsky cisár a český kráľ, od ktorého narodenia uplynie v máji 700 rokov, bol jedným z najväčších panovníkov európskeho stredoveku. Za svojho života aj po smrti získal rad prídomkov: Otčiem ríše, Otec vlasti či Kráľ kupec. A nedávno aj Najväčší Čiech. Aký ale bol v skutočnosti? Vytúžený syn, z ktorého mal jeho otec taký strach, že ho poslal do ďalekého Paríža, kde vyrastal a bol vychovávaný bez lásky rodičov, kravíc „škvrniacej lôžka počestných žien“ a bojujúci ako kondotiér v Taliansku a tiež moravský markgróf usilujúci sa o rozkvet českého kráľovstva, snažiaci sa obmedziť otcov pobyt v Prahe a súčasne naplňujúci jeho sen o získanie rímskeho trónu pre luxemburský rod. Český kráľ, milovník rytierskych turnajov, manžel štyroch žien a otec niekoľkých synov a dcér, predstavujúcich v prvom rade „svadobný kapitál“ pre jeho politické ciele, rímsky cisár, zakladateľ pražskej univerzity, Nového Mesta, Karlštejna, Kamenného mosta i ďalších stavieb, milovník umenia , zberateľ svätých pozostatkov, autor vlastného životopisu. Ale tiež ješitný panovník presvedčený o svojej vyvolenosti a jedinečnosti, objednávateľ kroník líčiacich ho v tých najžiarivejších farbách, ktorý nevedel vychovať svojho nástupcu a bohaté České kráľovstvo využil predovšetkým ako základňu pre svoje mocenské ambície, aby si na sklonku života zamiloval Brandenbursko. Veril, že všetko a každého možno kúpiť a neraz siahol aj k podvodu, súčasne bol až bigotným katolíkom s dlaňou dokorán otvorenú cirkvi. Svojmu nástupcovi zanechával nielen jedno z najmocnejších európskych kráľovstiev, ale aj krajinu s radom problémov, ktoré boli dôsledkom jeho vlády.