Rozprávania, ktoré autor predkladá, boli spísané v duchu klasických ľudových rozprávok, svojim obsahom a zameraním sú však určené dospelým. Inšpiráciu k jednotlivým príbehom autor nachádzal nielen v klasických rozprávkach a bájkach, ale aj v anekdotách, a dokonca aj v cirkevných textoch. Z veľkej časti ide však o príbehy úplne pôvodné. Boli spísané v nárečí a do spisovnej slovenčiny boli prevedené dodatočne. Ponechaním priamej a nepriamej reči a niektorých slovných väzieb je uchované zdanie ich ľudovosti. Použitý jazyk ale nezodpovedá konkrétnemu nárečiu žiadnej obce. Osoby vystupujúce v rozprávkach bývali typické figúrky niekdajšej dediny. Nesmie tu preto chýbať bohatý roľník a chudobný nádenník, kováč alebo mlynár a koniec koncov ani farár a kostolník. Z rozprávkových bytostí sú to predovšetkým čerti – na žiadnu inú rozprávkovú bytosť nie je v našich prísloviach, prísloviach a prísloviach pamätané tak, ako práve na ne. Český (a teda aj moravský) vidiecky čert nie je, ani nemôže byť, stelesnením zla, ale naopak nástrojom spravodlivosti, aby aspoň on potrestal, čo by malo byť potrestané, a odmenil, čo si odmenu zaslúži. Ostatne – myslíte, že na obľube (a potrebe) rozprávok, v ktorých dobro víťazí a zlo bolo potrestané, niečo zmenilo tých posledných 25 rokov?