České dejiny 20. storočia by neboli úplné bez príbehu Klementa Lukeša (1926-2000). Po roku 1945 sa nadchol pre politiku komunistickej strany, ktorá človeku so závažným zdravotným handicapom (bol nevidiaci) dala nečakanú šancu: Zverila mu školenie straníckych kádrov. Ako vychovávateľ Antonína Novotného, Ľubomíra Štrougala, Miloša Jakeša a ďalších sa Lukeš ako jeden z prvých dozvedal o závažných mentálnych limitoch vtedajších vládcov. Od polovice päťdesiatych rokov patril k popredným revizionistom, v snahe nájsť alternatívu voči stalinizmu sa inšpiroval juhoslovanským systémom podnikových samospráv. V roku 1961 bol označený za hlavu projuhoslovanského sprisahania; nový proces so Slánskym a spol. sa neuskutočnil len preto, že Sovietsky zväz už na tom nemal záujem. Lukeš však ako opozičník pokračoval aj naďalej, v roku 1968, v Charte 77, ori organizácii samizdatu v 80. rokoch ap. Vtedajší režim mal len málo takých schopných protivníkov ako tohto človeka, ktorý sa vzoprel predurčenia k životu v neplnoprávnej pozícii. <br><br> Interpret: Otakar Scrimge ml.<br&gt ; Réžia: Daniel Tůma<br> 1 MP3 CD<br>