Zoznámenie Petra Kráľa s Prokopom Voskovcom (1958) patrilo pre oboch k "určujúcim stretnutiam"; podstatnou súčasťou priateľského vzťahu, ktorý sa z neho rozvinul, bolo spoločné snívanie o divadle podnietené zároveň surrealizmom a Voskovcom a Werichom. Po tom, čo Voskovec (Prokop) za Kráľovej spolupráce uviedol v divadielku Radar prvú českú inscenáciu Jarryho Ubu po roku 1948, napísali spolu obaja autori značne osobnú adaptáciu Labichovej frašky Nemám času - dokonca v dvoch verziách -, ku ktorej vzniku prispela aj stávka o fľašu sektu a mätúci rozhovor vypočutý pri spoločnej ceste autostopom. Uvedenie hry malo začať prevádzku Divadla Hasičská zbrojnica založeného na zvláštnom poňatí predstavenia ako básnickej katastrofy, inscenácia však nikdy neuzrela svetlo sveta…