Ako inšpirácia k napísaniu dvadsiatich ôsmich poviedok knihy Zelené slzy poslúžili autorovi nielen osobné zážitky, ale aj niektoré príhody kamarátov poľovníkov a lesníkov, s ktorými ho spájala spoločná záľuba v prevádzkovaní poľovníctva ako svojho životného štýlu. Zo všetkých je cítiť autorova láska k prírode, chuť pokorne od nej prijímať dary, ktoré dokáže ponúkať každému, kto o ne nezištne stojí. Po prečítaní všetkých riadkov čitateľ ľahšie pochopí, ako blízko k sebe majú cnostné tóny halali pri oslave úspešného lovu a žalm ako prejav smútku nad koncom či stratou niečoho, čo sa už nikdy nevráti. A práve tieto chvíle sprevádzajú, aj u chlapov v zelenom, derúce sa slzy do očí, hoci jednou z radosti a druhýkrát zo žiaľu.