Koncom januára vychádza Židovská ročenka 2022/2023 – 5783. Ako vždy obsahuje výber z textov českých i zahraničných autorov, niekoľko z nich predstavujeme: Básnik, spisovateľ a novinár Miloš Doležal približuje pozoruhodnú osobnosť Maxa Eislera (1881-1937), česko-rakú , pedagóga a sionistu, ktorý na jihlavskej Štátnej reálnej škole rozpoznal umelecký talent svojho žiaka, Bohuslava Reynka. Ruth Jochanan Weiniger píše o mikulovskom rodákovi Hieronymu Lormovi (1821-1902), známom predovšetkým tým, že vytvoril dotykovú abecedu pre hluchoslepých. Autorka sa však zameriava na Lormové neskoré filozofické texty, spísané z pozície asimilovaného Žida, zabývaného v modernom, nenáboženskom (či postnáboženskom) svete.
Teoretik umenia a básnik Henrich Toman sa zaoberá Príbehmi z geta prekladateľa a autora Siegfrieda Kappera (1821-1879), pokladaného za prvého židovského básnika, ktorý písal po česky, a veľkého obhajcu a propagátora česko-židovského. V jeho textoch odohrávajúcich sa v gete však Toman prekvapivo nachádza tragické zápletky, ktoré z takého zväzku plynú…
¦ Osobnosť hebraistu, odborníka na judaizmus obdobia Druhého chrámu, profesora Davida Flussera (1917-2000) asi nie je nutné predstavovať. V ročenke prinášame dve jeho prednášky na tému Židovské pramene raného kresťanstva, ktoré v osemdesiatych rokoch 20. storočia pripravil pre armádne rozhlasové vysielanie v Izraeli. Vďaka tomuto formátu je Flusserova životná téma podaná veľmi prístupným a živým spôsobom.
¦ K zahraničným súčasným židovským autorom, ktorí sa čitateľom ročenky predstavujú prvýkrát, patrí napríklad architekt, básnik a esejista z prostredia sovietskej neoficiálnej kultúry Michail Ajzenberg (1948), či americký básnik Stanley Moss (1925). Obaja si rozhodne zaslúžia pozornosť. A prekvapením možno budú komentáre k Tóre od rabína Davida ben Yarona, ktorý pred rokmi pôsobil v pražskej obci ako „hosťujúci rabín“.