Kniha "Žiť v dialógu" je druhým dielom súboru tematicky utriedených myšlienok z diel Tomáša Halíka. Zatiaľ čo prvý diel s názvom "Žiť s tajomstvom" obsahoval hlavne teologicko-filozofické úvahy, v tejto nadväzujúcej knihe nájde čitateľ aj sociologické, historiografické a politologické reflexie fenoménu náboženstva. Autor sa zameriava aj na otázky vzťahu medzi náboženstvami, vzťahu českej spoločnosti k viere, vzťahu náboženstva a politiky, dejinnými premenami cirkvi a nakoniec vzťahom viery a humoru. K etike dialógu patrí vzdať sa monopolu na pravdu. Vzdať sa monopolu na pravdu neznamená vzdať sa pravdy, ale skôr stať sa pravdivejšou; vedieť sa v pokore ponoriť do hĺbky pravdy, zakúsiť, že je hlbšia, širšia, dynamickejšia ako naše rybníčky, ktoré sme doteraz za jedinú pravdu uznávali. Česká zbožnosť, zranená dejinami, je plachá. Ťažko ju merať, ťažko ju popísať. Je "sprvu trpká sic", ako česká réva v známom dialógu kráľa Karola s Buškom z Velhartic; má však svoju chuť, iskru i silu. Kresťanstvo patrí do politiky - avšak ako kritický protihráč moci, plniaci dôležitú, ale aj nevďačnú a nebezpečnú úlohu prorokov : snímať moci auru posvätna, po ktorej tak rada siaha, ukazovať - ako Nathan Dávidovi -, že aj králi sú len ľudia a nesmú sa správať ako bohovia.