Štyri eseje, obsiahnuté v tomto útlom zväzku, nasal Martin Buber už okolo roku 1907 ako úvod k svojej "Baalšemovej legende". Tento teoretický úvod, poňatý ako výklad štyroch základných pojmov chasidskej mystiky, nazýva Buber „Das Leben der Chassidim“, Život Chasidim. K týmto štyrom esejom je pripojený päty, nazvaný „Moja cesta k chasidizmu“ a pochádzajúci z roku 1917.

Martin Buber sa zapísal do pamäti milovníka literatúry predovšetkým popularizáciou chasidských legiend, príbehov, v ktorých je zachytená životná múdrosť cadikim ("spravodlivých") a hlboká viera chasidim ("zbožných"), teda prívržencov chasidského hnutia, ktoré začiatkom 18. židovského obyvateľstva východnej Európy a udržalo si svoj vplyv až do prvých desaťročí nášho storočia.