Životopisov svätých je v európskej literatúre nespočetne. Životopis Martina z Tours od Sulpicia Severa je však voči tejto mäse textov v mimoriadnom postavení. Je totiž prvou veľkou hagiografiou, ktorá na latinskom Západe vznikla o domácom svätcovi-nemučeníkovi, a pre celé stáročia vzorovým textom hagiografického žánru.
Suplicius Severus (4. storočie) je pritom typický „posledný Riman“, pretože do zdanlivo prostého rozprávania o vojakovi, ktorý sa stal biskupom a divotvorcom, vtelil svoje klasické rétorické školenia a svoje literárne vzory. Jeho jednoduchosť je v skutočnosti vedomou voľbou intelektuála, ktorý NECHCE byť "posledným Rimanom", ale cez svoje literárne dielo a jeho hrdinu túži byť budovateľom nového sveta, ktorý sa vo vnútri rímskej spoločnosti rodí.
Vedľa samotného Života svätého Martina (Vita Martini) venoval Sulpicius Severus svojmu hrdinovi ešte ďalšie spisy v úplne odlišných žánroch: tri Listy, rozprávajúce najmä o Martinovej smrti, tri knihy Dialógov, v ktorých sa traja priatelia v rozmarnom duchu antických sympózií rozprávajú o Martinovi nové a nové historky, a záver svojej Kroniky s rozprávaním o tragickej udalosti roku 385 – prvej poprave heretika, ktorej sa Martin pokúšal zabrániť.
V tejto knihe prinášame českému čitateľovi súbor svätomatínskych textov, uvedený štúdiou MC Putny o Sulpiciovej a Martinovej Gallii štvrtého storočia, o možných rozdieloch medzi historickým a literárnym Martinom ao vývoji kultu svätého Martina v národného patróna Francúzska a jednu z emblematických figúr kresťanskej Európy.