Od konca deväťdesiatych rokov sa Hana Sánerová, pôsobiaca na parížskej Sorbonne, vracia k svojim dávnym záujmom beletristickým. Je autorkou nezvyklých knižiek z pomedzia fiktívneho eseje a autobiografického románu, pri ktorých sa musíme pýtať, kde je hranica medzi spomienkou a snom alebo imaginárnou predstavou. Taký je aj jej denník plný úvah, dokazujúci, že aj bohatý a dlhý život intelektuálky prináša stále nové otázky, nad ktorými sa musí nutne zamýšľať aj čitateľ.

Hana SÁNEROVÁ , nar. 1927 (Hana Voisine-Jechova podpisujúca beletristické texty svojim dievčenským menom) odišla roku 1976 do Francúzska, kde až do roku 1995 prednášala porovnávaciu literatúru a bohemistiku na univerzite v Tours a na Sorbonne. Na Sorbonne založila bohemistiku ako samostatný odbor, publikovala vyše dvesto štúdií, niekoľko knižných monografií, francúzsky vydané dejiny českej literatúry. Prekladala z poľštiny do slovenčiny, zo slovenčiny do francúzštiny.