Po úspešnom zväzku Môj Janáček vychádzajú pod názvom Zneuznávané dedičstvo Cervantesovo dva Kunderove eseje venované umeniu románu: Zneuznávané dedičstvo Cervantesovo a Jeruzalemský prejav: Román a Európa (z knihy L'art du roman, Editions Gallimard 1986). Na záložke sa dočítate: Zabúda sa, že zakladateľom Novoveku nebol len Descartes. Bol to tiež Cervantes. Umenie románu postihlo novú tvár sveta, v ktorom "jediná božia Pravda sa rozpadla na sto relatívnych právd". Román, "dedičstvo Cervantesovo", sprevádzal Európu po niekoľko storočí až do doby "terminálnych paradoxov Novoveku" - paradoxov nádherne odhalených veľkými stredoeurópskymi románmi prvej polovice dvadsiateho storočia. Román môže dnes len ťažko žiť "v mieri s duchom našej doby: ak chce ešte objavovať, čo nie je objavené, ak ešte chce ‚pokročiť' ďalej ako román, môže to robiť len napriek a proti pokroku sveta".