V tridsiatich šiestich rokoch bol Yongey Mingyur Rinpočhe (nar. 1975) vychádzajúci žiarivou hviezdou medzi tibetskými majstrami svojej generácie a rešpektovaným opátom troch kláštorov. Napísal niekoľko bestsellerov, ktorých hltali predovšetkým západní sympatizanti stále populárnejšieho tibetského budhizmu. Indickí guruovia a tibetskí učitelia bývajú na Západe nekriticky idealizovaní, az krásnych slov Mingyura Rinpočheho mnohí bezpochyby usúdili, že je vysoko realizovanou duchovnou bytosťou.

Lenže Mingyur Rinpočhe sa rozhodol sám seba konfrontovať s realitou, a rovnako ako Budha pred dvoma a pol tisíc rokmi opustil v noci a potajomky zázemie pohodlného života a bez prostriedkov odišiel do bezdomovia v ústrety nemilosrdnej samsáre.

Okamžite bol postavený pred skutočnosť, že ho ani celoživotné štúdium budhistickej teórie a meditačnej praxe nepripravili na pobyt so špinavými spolucestujúcimi v preplnenom vlaku. Zistil, že je príliš pripútaný k svojej identite budhistického mnícha, aby dokázal vyzliecť svoje rúcho alebo nocovať na holej zemi. Rýchlo mu ale došli peniaze, takže nezostalo nič iné, ako naozaj žiť ako potulný žobrák. Pomerne skoro smrteľne ochorel po otrave jedlom - a jeho púť dospela k prekvapivému vyústeniu. Doterajším meditačným výcvikom bol teoreticky pripravený na stretnutie so smrťou a náhle mal príležitosť svoju prípravu reálne preveriť.

Predpisy budhistickým mníchom zakazujú referovať o ich duchovnej úrovni i vlastných skúsenostiach. Tvárou v tvár smrti sa ale Mingyur Rinpoče rozhodol svoje zážitky, použité meditačné postupy i úplne osobné duchovné zážitky takmer denníkovou formou zverejniť. Môžeme sa teda v istom zmysle po prvýkrát v dejinách budhizmu zoznámiť s priamym osobným svedectvom vysoko rešpektovaného mnícha, a to bez ilúzií a bez cenzúry. To robí z tejto knihy úplne výnimočnú udalosť.