Kniha analyzuje štyri hlavné dimenzie postojov k politickému režimu a jeho inštitúciám a popisuje premeny týchto postojov v českej verejnosti v období rokov 1996 až 2006. Týmito dimenziami sú legitimita režimu, inštitucionálne odcudzenie, individuálne odcudzenie a politická nespokojnosť. Hlavný argument knihy spočíva v tvrdení, že udalosti rokov 1997 a 1998 (hospodárske problémy, finančné škandály strán a vládnutie na základe opozičnej zmluvy) prispeli výrazným spôsobom k nárastu nespokojnosti verejnosti s politikou a stranami, a to natoľko, že ani hospodárske oživenie a znovuobnovenie súťaživosti medzi dvoma hlavnými politickými stranami ČSSD a ODS neviedlo k obnove hodnôt politickej spokojnosti a dôvery v politiku na úroveň prvej polovice 90. rokov. Autor zároveň ukazuje súvislosť medzi legitimitou politického režimu a nespokojnosťou s politikou, pretože na konci 90. rokov minulého storočia súbežne s nárastom politickej nespokojnosti klesala v českej spoločnosti legitimita demokracie. Kedy a prečo začala byť česká verejnosť výrazne nespokojná s politikou? Prečo česká spoločnosť v súčasnosti podporuje demokraciu menej ako v prvej polovici 90. rokov? Premieta sa nárast negatívnych postojov k politike do volebného správania českých občanov? Má súbežný nárast podpory KSČM a pokles volebnej účasti spoločnej príčiny?