Až do 19. storočia bol čas obvykle vnímaný ako kontinuálny prúd, živel, ktorého plynutie prakticky nedokážeme ovplyvniť. Nástup kapitalistickej modernity spojený s jeho racionalizáciou a vynález fotografie, ktorá ho dokázala zastaviť, však radikálne premenili spôsob, akým sa k času vzťahujeme. Mary Ann Doaneová, profesorka Kalifornskej univerzity v Berkeley a autorka priekopníckych štúdií venovaných problematike rodu vo filme, v knihe Zrodenie kinematografického času skúma, ako sa náhodnosť zmrznutého okamihu zachyteného fotografickým aparátom vzpiera vzrastajúcim požiadavkám. Jediná fotografia však nedokáže zachytiť pohyb, až film ako súslednosť po sebe nasledujúcich snímok znovu ustanovuje ireverzibilný tok času. Aká je ale povaha času, pokiaľ ho chápeme zároveň ako prúd aj ako diskontinuálnu, kvantovanú veličinu? A čo sa odohráva v priestore medzi jednotlivými snímkami? Mary Ann Doaneová nám presvedčivým spôsobom predstavuje kľúčovú úlohu, ktorú kinematografický čas zohral pri zrode modernity.