Pod menom básnika Hésioda tradícia uchovala najmä dve rozsiahle epické skladby: Theogonii alebo Zrodenie bohov a Prácu a dni. Jeho tvorba dnes býva datovaná na záver 8. storočia pred naším letopočtom a spolu s Homérovou Íliadou a Odyseiou tak tvoria najstaršie literárne korene európskeho myslenia. Predkladaná kniha má za cieľ predviesť, že Hésiodos je nielen básnik, ale tiež svojbytný mysliteľ, vôbec prvý, ktorý sa vo svojej Theogónii pokúsil vypracovať systematickú a ucelenú kozmológiu, a ktorý tak stojí na samom počiatku európskej filozofie a vedy. K jeho dielu pristupuje z filozofických, nie filologických pozícií a usiluje sa o systematickú rekonštrukciu jednotného hésiodovského univerza v širšom kontexte gréckeho archaického myslenia a tiež s ohľadom na jeho budúci organický vývoj, najmä u takzvaných prvých filozofov. Veď neskoršie myslenie z Hésioda prirodzene vychádzalo ako z jedného zo svojich najstarších zdrojov a Hésiodos a Homér boli uvádzaní (tradične práve v tomto poradí) ako „učitelia Hellady“. Náväzná tradícia svojbytným spôsobom rozvíjala a samozrejme tiež preznačovala možnosti, ktoré Hésiodovo staré podanie o povahe sveta a mieste človeka v ňom otvorilo. Hlbšia oboznámenosť s týmto básnikom by tak mala patriť k základnej výbave každého, kto sa chce vážne zaoberať predsokratovskými mysliteľmi, ale samozrejmosťou by mala byť aj pre bádateľov, ktorí študujú také filozofické „klasiky“, ako je Platón alebo Aristoteles.