Korzárske spisy a Luteránske listy sú zúrivým krikom smutnej zranenej duše. Sú výrazom dilem ľavicového intelektuála, ktorý ešte stále používa terminológiu vzatú z marxistickej teórie, aj keď si stále viac uvedomuje, že táto terminológia je tvárou v tvár spoločnosti druhej polovice 20. storočia neadekvátna - ale odmieta si uvedomiť, že na tejto terminológii bol vybudovaný najdesivejšie režim dvadsiateho storočia, ktorý priniesol nespočetnekrát horšiu neslobodu ako tú, na ktorú sa on sťažuje.

Pier Paolo Pasolini (1922-1975) bol v českom prostredí doposiaľ známy hlavne ako vynikajúci filmový režisér. Avšak dielo tohto veľmi plodného autora zahŕňa aj romány, poéziu, scenáre, krátkometrážne a poviedkové filmy, divadelné hry, eseje, preklady a tiež príležitostné maľby. S odstupom takmer tridsaťšesť rokov od Pasoliniho násilnej smrti sa okrem filmovej tvorby považuje za najlepšiu a najvýznamnejšiu autorova tvorba básnická a eseistická. Pasoliniho poetika čerpá zo zdanlivo nesúrodej kombinácie hlbokého ponoru do skutočnosti a pokročilého abstraktného myslenia, hlavným Pasoliniho záujmom je človek, jeho postavenie v spoločnosti, jeho hodnoty, vzhľad a správanie, miesto, kde žije, sily, ktoré ho formujú, a moc, ktorá ho deformuje