Kniha autorského kolektívu pozostávajúceho z tuzemských i zahraničných bádateľov a bádateliek je venovaná dobovým koncepciám nového človeka, ktoré sa utvárali v súvislosti s projektmi sociálneho inžinierstva v Európe 20. storočia. Nový človek predstavoval symbol, vzor a zároveň cieľ mnohých myšlienkových hnutí a prúdov, ktoré chceli radikálne transformovať spoločnosť a zároveň dosiahnuť vyšší stupeň humanity. Dobové obrazy nových mužov a žien predkladali optimistické vízie krásnej a šťastnej budúcnosti a sľubovali skoré prekonanie všetkých existujúcich ťažkostí. Súčasne boli koncipované ako protipól starých, údajne prekonaných ideálov. Jednotlivé kapitoly tejto kolektívnej monografia sa zameriavajú na konkrétne podoby nového človeka v rôznych geografických a časových súradniciach vymedzeného rámca, avšak najviac priestoru je vyhradené socialistickým a fašistickým sociálnym experimentom.