Zobrané texty Evy Švankmajerovej obsiahnuté v tejto knihe sú žánrovo rôznorodé: spomienky z detstva, zápisy snov, svojbytné, v rade ohľadov sociokritickej eseisticko-beletristické state, texty na pomedzí básne v próze a poviedky, drobné dramatické útvary odpovede na surrealistické ankety, autorské príspevky do kolektívnych surrealistických hier. Žánrová pestrosť však nezakladá obsahovú a významovú roztrieštenosť: výraznú jednotiacu os tvorí - okrem zreteľného svetonázoru surrealistickej imaginatívnej podvratnosti - nezameniteľný autorkin jazyk, suverénne transponujúci poklesnuté lexikum a štylistické postupy niekdajšieho "dámskeho čítania" do polôh bláznivo prevokajúc najsúkromnejšia tematizácia (láska, sex, rodinný život, vzťahy…) s kritickými komentármi javov spoločenských (ženská emancipácia, inštitucionalizovaná výchova, vzdor voči všetkým formám represie a stupidity atď.). Texty predstavujú zásadné formálne (komentáre) aj obsahové paralely k jej vlastnej tvorbe maliarske a básnické: obrazy sa varia, automobily menia tvar ako v nejakom psychedelickom tripe, autorka si vo sne oblieka oprané mužské trenírky av Papinovom hrnci vyvára opotrebované detské spartakiádne cvič. Imaginácia všežravá / tvorivá / kritická.