„Tak prečo to robíš? Čo máš z ježkov?” „Mám z nich radosť.” „Mohol by si sa o neho teraz na tie dva dni postarať?” Takto nejako začalo priateľstvo veterinára Massima, špecializujúceho sa na dobytok, s opusteným ježkom. Mláďatko staré sotva pár dní je celé červené a na chrbte má prúžok bielych, mäkkých a trochu rozstrapatených bodlín. Váži iba 25 gramov a slabounce fajká: má hlad, je mu zima alebo sa možno cíti osamelo. Plakanie je tak zúfalé, že prenikne aj cez Massimov obranný štít tvorený apatiou a silou zvyku. A tak sa stalo, že Ninna – strapatý jažeček bola samička – obrátila kúzlom svojej osobnosti jeho život naruby. Je zvedavá a akonáhle vycíti niečo nové, vystrčí ňufáčik zo svojho úkrytu; je veľmi hravá a baví sa tým, že ňucháčom prevracia misku s vodou; je nežná a keď Massima dlhšiu dobu nevidí, samou radosťou ho potom olíže. Zároveň je to ale voľne žijúce zviera, ktoré potrebuje slobodu: klietka je mu čoraz tesnejšia a šťastie nachádza vonku v lesoch… Massimo Vacchetta v tejto knihe rozpráva o neobvyklom stretnutí, ktoré mu pomohlo prekonať zlé obdobie a vnuklo mu nový zmysel: založiť záchrannú stanicu pre ježkov, vinou našej nepozornosti ohrozený druh, a postarať sa o tých, ktorí pomoc potrebujú. Tak ako Trilly, zaprisahaný donchuán, alebo krehká Lisa, ktorá si všetkých okolo získala svojim pohľadom, alebo Zoe, ktorému sa podarilo odraziť všetky rany osudu. Zranené, týrané, bezbranné zvieratká, ktoré však prekypujú túžbou po živote.