Karol Havlíček Borovský sa z Brixenu vrátil domov 13. mája 1855 vlastne len umrieť. Bolo to veľmi krátke obdobie iba štrnástich mesiacov, keď už zápasil so stále sa zhoršujúcou chorobou. Toto obdobie bolo však tiež spojené so vznikom mučeníckej legendy – neskôr sa tvrdievalo, že Havlíček psychicky trpel tým, že sa mu priatelia zo strachu vyhýbali, ale autor podobné tvrdenia vyvracia, rovnako ako niektoré ďalšie mýty vrátane toho, že Božena Nemcová položila na „mučeníkovu rakva tŕňovú korunu. Súčasťou knihy je aj stručné vykreslenie Havlíčkovej žurnalistickej dráhy, pretože tá bola príčinou jeho deportácie do Brixenu. Autor sa nevyhýba ani špekulácii, ako by sa Havlíčkov život mohol vyvíjať, keby sa dožil vysokého veku ako jeho matka a súrodenci. Zaoberá sa tiež Havlíčkovým "druhým životom", hodnotením jeho osudu a literárneho i publicistického diela. Na záver naznačuje, že deportácia do Brixenu bola neuváženým krokom, keď vláda aj cisár vo svojej bohorovnosti ignorovali známy fakt, že nezákonná perzekúcia akejkoľvek známej osobnosti len zvyšuje jej popularitu.